Vplyv dojazdovej vzdialenosti do práce na zamestnanosť
Táto stránka slúži ako výskumná správa k simulácií predstavujúca semestrálny projekt pre predmet 4IT495 Simulace systémů (LS 2011/2012).
- Názov simulácie: Vplyv dojazdovej vzdialenosti do práce na zamestnanosť
- Predmet: 4IT495 Simulace systémů (LS 2011/2012)
- Autor: Juraj Paluch
- Typ modelu: multiagentní
- Provedeno v: NetLogo 5
Definícia problému
Pri výbere zamestania je nesporne dôležitým faktorom vzdialenosť pracoviska od miesta pobytu zamestnanca. Tento faktor môže značným spôsobom ovplyvniť zamestnanosť v mestách, krajinách alebo regiónoch. V krátkom období je náročné zmeniť miesto bydliska a tak vzdialenosť do určitej miery určuje možnosť zamestnania potencionálnych zamestnanocov. Pri veľkej vzdialenosti narastajú náklady, ktoré musí zamestnanec vynakladať na dochádzanie do práce (či už náklady na dopravu, alebo čas strávený cestovaním, ktorý by bolo možné stráviť produktívnejšie). Táto správa a následne model sa pokúsi ozrejmiť tento vzťah. V modeli (samozrejme značne zjednodušenom) budú vystupovať dve entity – ľudia – potencionálny, resp. aktívny zamestnanci a firmy – ponúkajúce prácu.
Metóda
Pre modelovanie tohto problému bola vybraná metóda multiagentového simulovania v programe NetLogo. Táto metóda vyhovuje zadaniu - umožňuje nám vytvorenie agentov, ktorých správanie budeme sledovať na základe daných parametrov. Chovanie agentov je možné predpovedať, avšak celková situácia na trhu práce bude závsieť na viacerých parametroch. Preto je vhodné vytvoriť takýto model a sledovať správanie agentov pri meniacich sa podmienkach.
Popis modelu
V modeli budú vystupovať dva druhy agentov – ľudia („people“) a firmy („works“). Pre zjednodušenie predpokladáme, že všetci ľudia ponúkajú rovnakú prácu a za túto prácu su v jednotlivých firmách rovnako odmeňovaný (takáto situácia môže nastať napríklad v prípade manuálne pracujúcich pracovníkov). Firmy sú takisto ochotné zamestnať kohokoľvek a môžu zamestnať akýkoľvek počet ľudí.
Firmy ponúkajú prácu za určitú počiatočnú mzdu (wage), ktorú je možné na začiatku simulácie nastaviť. Pokiaľ je v modeli povolená možnosť „change-wages“, platí, že čím má firma viac zamestnancov, tým menšiu mzdu bude zamestnancom vyplácať (môžeme rozumieť ako znižujúce sa hraničné výnosy z dodatočného pracovníka, alebo jednoducho si firma pri viacerých zamestnancoch môže dovoliť znižovať mzdy nakoľko vie, že bude mať dostatok pracovnej sily). O koľko sa bude mzda v takomto prípade zmenšovať je možné nastaviť na slidery „wage-decrease-modifier“. Počet firiem je možné nastaviť pomocou „no-of-works“.
Ľudia majú svoju domácnosť ( v modeli ide o „patch“, ktorý má rovnakú farbu ako samotný agent) z ktorej vychádzajú hľadať prácu – výber firmy v ktorej si budú hľadať zamestanie je náhodný (predpoklad je, že ľudia o umiestnení firiem vedia, avšak neidú automaticky k najbližšej firme, nakoľko toto rozhodnutie môže záležat na viacerých faktoroch, ktoré nie sú predmetom tejto simulácie).
Ľudia majú istý minimálny príjem („minimal-income“, je ním možné rozumieť buď tzv. existencionálne minimum alebo suma pri ktorej sa rozhodnú nepracovať a radšej poberať dávky pre nezamestnaných), ktorý musia v zamestnaní dostávať, ináč si budú hľadať iného zamestnávateľa. Skutočný príjem („real-income“) je rozdielom mzdy („wage“) a nákladov na dochádzanie do zamestnania. Tieto náklady sú dané vzdialenosťou domácnosti od firmy násobené modifikátorom vzdialenosti („distance-modifier“, konštanta vyjadrujúca nakoľko je nákladné dochádzanie ľudí do práce, pre zjednodušenie predpokladáme, že všetci majú rovnaký modifikátor pričom v skutočnosti by závisel od viacerých faktorov – od dostupnosti a nákladov na dopravu do zamestnania, alebo ceny voľného času ktorý je nútený stráviť cestovaním).
Rozšírením je možnosť presťahovania sa ľudí („relocation“), v ktorom ľudia majú dané úspory („savings“), ktoré sa zvyšujú kým sú agenti zamestaní a znižujú ak zamestnaní nie sú. V prípade, že tieto úspory sú minuté je človek-agent nútený sa presťahovať. Na novom mieste sa opäť pokúša nájsť vyhovujúce zamestnanie. Toto rozšírenie je možné chápať ako správanie sa modelu v dlhom období.
Vzdialenosť v modeli simulujeme počtom firiem (čím väčší počet firiem tým je väčšia pravdepodobnosť, že v blízkosti domácnosti agenta sa bude nachádzať firma ponúkajúca zamestnanie). Túto vzdialenosť je možné sledovať v monitore priemerná vzdialenosť („average-distance“). Počiatočné počty ako ľudí, tak aj firiem je možné nastaviť pomocou sliderov „no-of-people“ resp. „no-of-works“. K dispozícii sú grafy – „employment“ (sleduje zamestnanosť v čase v percentách), „average real income“ (priemerný skutočný príjem v čase) a „average distance“ (vzdialenosť domácností zamestnancov od zamestnania).
Výsledky
Pre parametre 50 ľudí, príjem 8, minimálny príjem 4, a vzdialenostný modifikátor 0.3 sú výsledky nasledovné (priemerné hodnoty 5tich pokusov, 300 „ticks“) :
| Počet firiem | 2 | 5 | 10 |
|---|---|---|---|
| Priemerná vzdialenosť | 10,45 | 6,83 | 4,43 |
| Nezamestnanosť | 21,8 % | 0 % | 0 % |
| Priemerný skutočný príjem | 5,04 | 5,25 | 5,5 |
Podľa predpokladov sa zo znižujúcou vzdialenosťou (počtom zamestnávateľov) znižuje nezamestnanosť a zvyšuje skutočný príjem. Zaujímavým môže byť minimálne zvyšovanie priemerného skutočného príjmu (čo je spôsobené vzdialenostným modifikátorom, pri jeho zvýšení sa avšak priemerný príjem razantne nemení, čo môže byť zas spôsobené výpočtom priemerného skutočného príjmu aritmetickým priemerom).
Pri možnosti „relocation“ sa počas behu modelu mení (znižuje) priemerná vzdialenosť a nezamestnanosť (eventuálne dosiahne 0 %) a zvyšuje reálny príjem. Pokiaľ firmám povolíme znižovať mzdy, prejaví sa to na nezamestnanosti (až o 60 % väčšia nezamestnanosť v prípade dvoch firiem, 20 % v prípade desiatich firiem) a samozrejme nižšom priemernom skutočnom príjme.
Záver
Vo vytvorenom modeli vidíme, že zamestnanosť môže byť výrazne závislá na vzdialenosti. Problémom však zostáva správne nastavenie parametrov – je naivné prepokladať, že rôzny zamestanci vnímajú vzdialenosť ( v našom prípade náklady na dochádzanie do práce ) rovnako. Takéto náklady závisia na množstve faktorov – od spôsobu dochádzania do práce ( hromadná doprava, vlastný dopravný prostriedok, peši, ...) po subjektívne vnímanie času stráveného dochádzaním do práce (aletrnatívne náklady, zamestnanci môžu pracovať už počas cesty, resp. môžu vnímať samotné cestovanie pozitívne). Samotná vzdialenosť je takisto tažko modelovateľná – v skutočnosti sa nejedná o vzdušnú vzdialenosť medzi dvoma bodmi, ale vzdialenosti sú ovplyvnené geografiou, vybudovanou infraštruktúrov, vlastníckymi právami, atď.
Z modelu je patrný trend sťahovania sa za prácou, ktorý avšak opäť závisí na rade faktorov – mzdách, nákladoch na dochádzanie, atď. Netreba zabudnúť aj na fakt, že samotné sťahovanie ovplyvňujú aj externé faktory ako rodina zamestnanca, dostupnosť ubytovania v blízkosti zamestnania alebo náklady na presťahovanie.
Jedná sa o značne zjednodušujúci model, v skutočnosti samozrejme ľudia vyhľadávajú prácu najmä na základe svojich možností a schopností, práca ani zamestnanci nie sú homogénny. V budúcnosti by preto bolo vhodné rozšíriť model o horeuvedené faktory, pričom by bolo vhodné vychádzať z reálnych dát, aby bolo možné porovnať výsledky simulácií zo skutočnosťou.
