Difference between revisions of "Fuzzy logic/cs"
m |
m |
||
| Line 1: | Line 1: | ||
{{DISPLAYTITLE:Fuzzy logika v agentním rozhodování}} | {{DISPLAYTITLE:Fuzzy logika v agentním rozhodování}} | ||
| − | '''Fuzzy Logika''' vznikla v kontexte teórie <i>Fuzzy množín</i>, ktorú prvý krát predstavil '''L. A. Zadeh''' v roku 1965. <i>Fuzzy množina</i> priradí stupeň členstva <i>(typicky skutočné číslo z intervalu [0,1])</i> elementom vesmíru, pričom fuzzy logika vzniká priradením stupňov pravdy k | + | '''Fuzzy Logika''' vznikla v kontexte teórie <i>Fuzzy množín</i>, ktorú prvý krát predstavil '''L. A. Zadeh''' v roku 1965. <i>Fuzzy množina</i> priradí stupeň členstva <i>(typicky skutočné číslo z intervalu [0,1])</i> elementom vesmíru, pričom fuzzy logika vzniká až priradením stupňov pravdy k týmto vesmírnym elementom. Vzťahuje sa na rodinu [https://plato.stanford.edu/archives/win2017/entries/logic-manyvalued viachodnotových logík], takže je určená na modelovanie logických úvah s neurčitými alebo nepresnými údajmi. Stanovuje, že hodnota pravdy (v tomto prípade pravdivostný stupeň) logicky zloženého návrhu <i>(napr. "Peter je bohatý a Ivan je vysoký.")</i> je určená pravdivosťou jeho komponentov, inak povedané, nepočíta iba s 2 možnými hodnotami pravdy. <ref name="fuzzyBasic"> Cintula, Petr, Fermüller, Christian G. and Noguera, Carles, "Fuzzy Logic", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Fall 2017 Edition), Edward N. Zalta (ed.), Dostupné z : https://plato.stanford.edu/archives/fall2017/entries/logic-fuzzy/</ref>. |
Pri použití Fuzzy logiky na štandardnej škále oboru hodnôt [0,1] potom : | Pri použití Fuzzy logiky na štandardnej škále oboru hodnôt [0,1] potom : | ||
Revision as of 07:30, 12 June 2019
Fuzzy Logika vznikla v kontexte teórie Fuzzy množín, ktorú prvý krát predstavil L. A. Zadeh v roku 1965. Fuzzy množina priradí stupeň členstva (typicky skutočné číslo z intervalu [0,1]) elementom vesmíru, pričom fuzzy logika vzniká až priradením stupňov pravdy k týmto vesmírnym elementom. Vzťahuje sa na rodinu viachodnotových logík, takže je určená na modelovanie logických úvah s neurčitými alebo nepresnými údajmi. Stanovuje, že hodnota pravdy (v tomto prípade pravdivostný stupeň) logicky zloženého návrhu (napr. "Peter je bohatý a Ivan je vysoký.") je určená pravdivosťou jeho komponentov, inak povedané, nepočíta iba s 2 možnými hodnotami pravdy. [1].
Pri použití Fuzzy logiky na štandardnej škále oboru hodnôt [0,1] potom :
- "úplná nepravda" je reprezentovaná hraničnou hodnotou 0
- "úplná pravda" je reprezentovaná hraničnou hodnotou 1
- "čiastočná pravda" je reprezentovaná všetkými ostatnými hodnotami (nazývané aj stredné stupne pravdy)
Viac o agentoch sa môžete dočítať v tejto samostatnej kapitole. Pre nás bude užitočná najmä podkapitola o Deliberatívnych agentoch a s nimi spojenou teóriou BDI, ktorá tvorí sofistikovaný prístup k architektúre agenta a skladá sa z troch základných pojmov : Beliefs(domnienky), Desires(túžby) a Intentions(zámery). Na základe týchto domnienok, túžob a prianí agent uvažuje o svete a teda o svojom rozhodovaní.
Úvod
Umelá inteligencia v počítačových hrách sa musí vďaka rastúcim požiadavkám hráčov neustále zlepšovať. Inteligentní agenti môžu spolu s fuzzy logikou vylepšiť najdôležitejší prvok hier - interakciu.[2]
Zdroje
- ↑ Cintula, Petr, Fermüller, Christian G. and Noguera, Carles, "Fuzzy Logic", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Fall 2017 Edition), Edward N. Zalta (ed.), Dostupné z : https://plato.stanford.edu/archives/fall2017/entries/logic-fuzzy/
- ↑ Li, Yifan & Musilek, Petr & Wyard-Scott, L. (2004).Fuzzy logic in agent-based game design. 734 - 739 Vol.2. 10.1109/NAFIPS.2004.1337393. Dostupné z : https://www.researchgate.net/publication/4092875_Fuzzy_logic_in_agent-based_game_design
