Difference between revisions of "Odlesnovanie Amazonie"
m |
|||
| (7 intermediate revisions by the same user not shown) | |||
| Line 7: | Line 7: | ||
'''Semester:''' LS 2023/2024 | '''Semester:''' LS 2023/2024 | ||
| − | '''Autor:''' Veronika Drgová, drgv00 | + | '''Autor:''' Veronika Drgová, drgv00 |
'''Modelovací nástroj:''' NetLogo | '''Modelovací nástroj:''' NetLogo | ||
| Line 31: | Line 31: | ||
Zvyšujúca teplota závysí od miery odlesňovania kde podľa zistených dát je pri priemernom odlesňovaní (cca 2% deforestation-rate), teplota ročne stúpne o 0,5 stupňa celzia. | Zvyšujúca teplota závysí od miery odlesňovania kde podľa zistených dát je pri priemernom odlesňovaní (cca 2% deforestation-rate), teplota ročne stúpne o 0,5 stupňa celzia. | ||
| − | [[File: | + | [[File:interaface_start.png]] |
''Obrázok 1 – pohľad na celé používateľské rozhranie'' | ''Obrázok 1 – pohľad na celé používateľské rozhranie'' | ||
| Line 63: | Line 63: | ||
| − | + | =Výsledky= | |
Zo simulácie vyplýva, že vzťah medzi teplotou a úrovňou odlesňovania je veľmi blízky a tieto konštanty sa navzájom neustále ovplyvňujú ako aj samotné obývanie oblasti zvieratami. | Zo simulácie vyplýva, že vzťah medzi teplotou a úrovňou odlesňovania je veľmi blízky a tieto konštanty sa navzájom neustále ovplyvňujú ako aj samotné obývanie oblasti zvieratami. | ||
[[File:deforestation_1_a.png]] [[File:deforestation_1_b.png]] | [[File:deforestation_1_a.png]] [[File:deforestation_1_b.png]] | ||
| + | |||
| + | ''Obrázok 2 – pohľad na výsledky pri pozitívnom scenári odlesňovania v časovom úseku 100 rokov'' | ||
Pri najnižšom možnom priemernom odlesňovaní (1% ročne) by trvalo 43 rokov, kým by vymreli všetky zvieratá v danej oblasti a teplota by pri takomto odlesňovaní za 100 rokov dosiahla v priemere 29 °C a zo zalesnenej oblasti by zmizlo 40% celkového lesného porastu. | Pri najnižšom možnom priemernom odlesňovaní (1% ročne) by trvalo 43 rokov, kým by vymreli všetky zvieratá v danej oblasti a teplota by pri takomto odlesňovaní za 100 rokov dosiahla v priemere 29 °C a zo zalesnenej oblasti by zmizlo 40% celkového lesného porastu. | ||
[[File:deforestation_2_a.png]] [[File:deforestation_2_b.png]] | [[File:deforestation_2_a.png]] [[File:deforestation_2_b.png]] | ||
| + | |||
| + | ''Obrázok 3 – pohľad na výsledky pri stredne pozitívnom scenári odlesňovania v časovom úseku 100 rokov'' | ||
Pri vyššej úrovni odlesňovania 2% ročne, by vymreli všetky zvieratá v oblasti už po 35 rokoch a po sto rokoch takého odlesňovania by bola priemerná teplota na konci takéhoto obdobia v priemere 33 °C a z celkového lesného porastu by zmizlo viac než 60%. | Pri vyššej úrovni odlesňovania 2% ročne, by vymreli všetky zvieratá v oblasti už po 35 rokoch a po sto rokoch takého odlesňovania by bola priemerná teplota na konci takéhoto obdobia v priemere 33 °C a z celkového lesného porastu by zmizlo viac než 60%. | ||
[[File:deforestation_3_a.png]] [[File:deforestation_3_b.png]] | [[File:deforestation_3_a.png]] [[File:deforestation_3_b.png]] | ||
| + | |||
| + | ''Obrázok 3 – pohľad na výsledky pri pesimistickom scenári odlesňovania v časovom úseku 100 rokov'' | ||
Pri najvyššej miere odlesňovania by už v priebehu 9 rokov zahynula alebo by bola z oblasti vyhnaná viac než polovica živočíchova po 24 rokoch by už v danej oblasti neprežil žiaden živočích. Teplota by sa po 100 rokoch zvýšila na 38 °C a zmizlo by 80% pralesu. | Pri najvyššej miere odlesňovania by už v priebehu 9 rokov zahynula alebo by bola z oblasti vyhnaná viac než polovica živočíchova po 24 rokoch by už v danej oblasti neprežil žiaden živočích. Teplota by sa po 100 rokoch zvýšila na 38 °C a zmizlo by 80% pralesu. | ||
| − | + | =Záver= | |
Simulácia podčiarkuje vážny vplyv odlesňovania na ekosystém amazonského dažďového pralesa a zdôrazňuje naliehavú potrebu účinných stratégií ochrany. Odlesňovanie vedie k výraznému zvýšeniu teploty a strate biodiverzity, čo ohrozuje prežitie zvierat a celkové zdravie ekosystému. Postupy a politiky udržateľného riadenia sú rozhodujúce pre zmiernenie týchto účinkov a zachovanie amazonského dažďového pralesa pre budúce generácie. | Simulácia podčiarkuje vážny vplyv odlesňovania na ekosystém amazonského dažďového pralesa a zdôrazňuje naliehavú potrebu účinných stratégií ochrany. Odlesňovanie vedie k výraznému zvýšeniu teploty a strate biodiverzity, čo ohrozuje prežitie zvierat a celkové zdravie ekosystému. Postupy a politiky udržateľného riadenia sú rozhodujúce pre zmiernenie týchto účinkov a zachovanie amazonského dažďového pralesa pre budúce generácie. | ||
| − | Simulácia avšak nezohľadňuje všetky možné faktory, ktoré vplývajú na samotné odlesňovanie ako napríklad zmeny počasia či požiare a tak by bolo možné v danej problematiku preskúmať hlbšie súvislosti medzi jednotlivými vplyvmi na dané odlesňovanie v oblasti. Avšak je zrejmé , že jeden z hlavných faktorov spôsobujúci danú problematiku je práve ľudský faktor a tak je dôležité upozorňovať na toto úzke prepojenie odlesňovania s globálnym otepľovaním a uvedomovať si aké malé rozdiely v úrovni odlesňovania môžu spôsobovať zásadné rozdiely na jej dopad na globálne otepľovanie z hľadiska časového rámcu. | + | Simulácia avšak nezohľadňuje všetky možné faktory, ktoré vplývajú na samotné odlesňovanie ako napríklad zmeny počasia či požiare a tak by bolo možné v danej problematiku preskúmať hlbšie súvislosti medzi jednotlivými vplyvmi na dané odlesňovanie v oblasti. Avšak je zrejmé , že jeden z hlavných faktorov spôsobujúci danú problematiku je práve ľudský faktor a tak je dôležité upozorňovať na toto úzke prepojenie odlesňovania s globálnym otepľovaním a uvedomovať si aké malé rozdiely v úrovni odlesňovania môžu spôsobovať zásadné rozdiely na jej dopad na globálne otepľovanie z hľadiska časového rámcu. |
| + | |||
| + | =Kód modelu= | ||
| + | [[File:amazonie_drgv00.nlogo]] | ||
| + | |||
| + | =Reference= | ||
| + | |||
| + | [1] al., J. S. (16. 3 1990). www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322. Načteno z science.org: https://www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322 | ||
| + | [2] Dominguez, D., Barriuso Pastor, J., Pantoja-Díaz, O., & González-Rodríguez, M. (2023). www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152. Načteno z www.mdpi.com: https://www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152 | ||
| − | + | [3] Global forest watch. (2024). www.globalforestwatch.org/. Načteno z www.globalforestwatch.org: https://www.globalforestwatch.org/ | |
| − | [ | ||
| − | + | [4] William E Magnusson, O. P. (1999). www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0378112798004186. doi:https://doi.org/10.1016/S0378-1127(98)00418-6 | |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | 4 | ||
Latest revision as of 10:44, 11 June 2024
Táto stránka bola vypracovaná za účelom popisu simulácie odlesňovania v Amazónií
Názov simulácie: Odlesňovanie Amazónie
Predmet: 4IT495 Simulace systémů
Semester: LS 2023/2024
Autor: Veronika Drgová, drgv00
Modelovací nástroj: NetLogo
Contents
Definícia problému
Simulácia odlesňovania v Amazónii rieši problematiku ťažby lesa v týchto oblastiach, ktorá je kritická pre ochranu biodiverzity, zmiernenie klimatických zmien, udržanie ekosystémových služieb a podporu trvalo udržateľného rozvoja. Odlesňovanie má vážne negatívne dôsledky na zvieratá a teplotu, čo môže mať ďalekosiahle ekologické a sociálne dopady. Z tohto dôvodu je potrebné zamerať sa na ochranu a obnovu amazonských lesov prostredníctvom efektívnych politík, trvalo udržateľného hospodárenia a zvýšenia povedomia verejnosti o dôležitosti týchto ekosystémov.
Cieľ
Na základe tejto problematiky som si zvolila práve simuláciu, ktorá predstavuje vzťah medzi úrovňou ťažby lesa a jej vplyv na zvieratá či teplotu v oblasti a predstavuje rôzne scenáre, ktoré sa môžu v budúcnosti odohrať na základe doteraz zistených poznatkov o odlesňovaní.
Metóda
Pre rešienie tejto simulácie bolo zvolené modelovanie založené na agentoch, pomocou programu NetLogo. Vďaka tomuto prístupu je možné sledovať interakciu medzi lesom a zvieratami, vrátane jeho vplyvu na teplotu a taktiež sledovať regeneráciu pôdy. Alternatívne techniky, ako sú matematické modely alebo laboratórne experimenty, by neboli schopné tak ľahko zohľadniť túto zložitú interakciu a variabilitu v prírodnom prostredí.
Model
Model simuluje pokrytie Amazónie lesnou pôdou ako aj jej pomer odlesňovania, regenerácie a premenu na úrodnú pôdu v čase v rôznych intenzitách. A taktiež prežitie zvierat žijúcich v Amazonskom pralese na základe 2 kľúčových faktorov: teploty a intenzity odlesňovania. Jednotlivé zvieratá sú reprezentované agentom, ktorého zdravie je ovplyvnené podmienkami prostredia. Zvieratá v Amazonskom pralese by neboli schopné prežiť pri priemernej teplote, ktorá by prekročila 40 stupňov a taktiež podľa výpočtu SAR by pri odlesnení 3,94% povrchu zahynulo 1% zvieracej populácie.
Úroveň odlesňovania je reprezentovaná pomocou globálnej premennej, a tak môže byť nastavená užívateľom prostredníctvom posuvníkov, na základe optimizmu scenára, ktorý sa môže udiať. Simulácia skúma možnosť scenárov na prípadných 100 rokov od začiatku odlesňovania (1 tick prezentuje 1 rok), kde priemerné odlesnenie počas jedného roka môže byť v rozmedzí 1 – 4%, ktoré vyplývajú z aktuálnych údajov o priemernom odlesňovaní v Amazónií.
Úroveň obnovy lesa je na základe doposiaľ získaných zdrojov a preštudovaných analýz v priemere odhadovaná na 1,2% ročne, na ktorú sme nastavili aj pre ukážkovú simuláciu.
Úroveň premeny lesa na úrodnú pôdu bola odhadovaná na 0,5% pôdy z odlesnenej pôdy ročne.
Zvyšujúca teplota závysí od miery odlesňovania kde podľa zistených dát je pri priemernom odlesňovaní (cca 2% deforestation-rate), teplota ročne stúpne o 0,5 stupňa celzia.
Obrázok 1 – pohľad na celé používateľské rozhranie
Obrázok 1 - Predstavuje zalesnenú oblasť. Časť, ktorá je zalesnená stromami a prestavuje zdravý prales v Amazónií môže nadobudnúť rôzne stavy:
- Zelená: predstavuje živé stromy
- Hnedá: predstavuje odlesnené stromy
- žltá: predstavuje časti, ktoré boli premenené na úrodnú pôdu
- Na zelenej oblasti sa nachádzajú žijúce zvieratá (zobrazené oranžovou), ktoré môžu obývať len zelené plochy (so zdravým porastom) - "setup" button predstavuje nastavenie simulácie na začiatok - "go" button predstavuje 1 krok/tick simulácie, ktorý v našom prevedení znázorňuje 1 rok života v Amazonskom pralese - "start-simulation" predstavuje 100 krokov/tickov v simulácií, 100 rokov života v Amazonskom pralese - "deforestation-rate" slider, vďaka ktorému je možné si nastaviť rôzne scenáre na základe priemeru doposiaľ zisteného priebehu odlesňovania v Amazónií od najviac pozitívneho po najpesimistickejší
Dáta
Nastavenie zdrojových dát pre simuláciu prebehlo na základe získaných zdrojov z doposiaľ skúmaného odlesňovania v Amazónií. • 1 ticks prezentuje 1 rok v procese odlesňovania v našej simulácie z Amazónie. (v simulácií krok „GO“)
• 100 tickov (v simulácií prezentuje button „start-simulation“)
• Teplota: sa zvýši o 0,5 °C pri odlesnení 2% z celkovej pôdy 1
• Priemerné odlesňovanie v %( nastavenie scenárov): 1% - 4,5% za rok 2
• Priemerná obnova lesa v %: 1,2% za rok 3
• Priemerná premena lesa na úrodnú pôdu: 0,5% (odhadovaná) 4
• Priemerné úmrtie zvierat z dôvodu odlesňovania: 3.94% odlesňovania spôsobí 1% straty živočíchov žijúcich v danej oblasti (výpočet SAR) 5
Výsledky
Zo simulácie vyplýva, že vzťah medzi teplotou a úrovňou odlesňovania je veľmi blízky a tieto konštanty sa navzájom neustále ovplyvňujú ako aj samotné obývanie oblasti zvieratami.
Obrázok 2 – pohľad na výsledky pri pozitívnom scenári odlesňovania v časovom úseku 100 rokov
Pri najnižšom možnom priemernom odlesňovaní (1% ročne) by trvalo 43 rokov, kým by vymreli všetky zvieratá v danej oblasti a teplota by pri takomto odlesňovaní za 100 rokov dosiahla v priemere 29 °C a zo zalesnenej oblasti by zmizlo 40% celkového lesného porastu.
Obrázok 3 – pohľad na výsledky pri stredne pozitívnom scenári odlesňovania v časovom úseku 100 rokov
Pri vyššej úrovni odlesňovania 2% ročne, by vymreli všetky zvieratá v oblasti už po 35 rokoch a po sto rokoch takého odlesňovania by bola priemerná teplota na konci takéhoto obdobia v priemere 33 °C a z celkového lesného porastu by zmizlo viac než 60%.
Obrázok 3 – pohľad na výsledky pri pesimistickom scenári odlesňovania v časovom úseku 100 rokov
Pri najvyššej miere odlesňovania by už v priebehu 9 rokov zahynula alebo by bola z oblasti vyhnaná viac než polovica živočíchova po 24 rokoch by už v danej oblasti neprežil žiaden živočích. Teplota by sa po 100 rokoch zvýšila na 38 °C a zmizlo by 80% pralesu.
Záver
Simulácia podčiarkuje vážny vplyv odlesňovania na ekosystém amazonského dažďového pralesa a zdôrazňuje naliehavú potrebu účinných stratégií ochrany. Odlesňovanie vedie k výraznému zvýšeniu teploty a strate biodiverzity, čo ohrozuje prežitie zvierat a celkové zdravie ekosystému. Postupy a politiky udržateľného riadenia sú rozhodujúce pre zmiernenie týchto účinkov a zachovanie amazonského dažďového pralesa pre budúce generácie.
Simulácia avšak nezohľadňuje všetky možné faktory, ktoré vplývajú na samotné odlesňovanie ako napríklad zmeny počasia či požiare a tak by bolo možné v danej problematiku preskúmať hlbšie súvislosti medzi jednotlivými vplyvmi na dané odlesňovanie v oblasti. Avšak je zrejmé , že jeden z hlavných faktorov spôsobujúci danú problematiku je práve ľudský faktor a tak je dôležité upozorňovať na toto úzke prepojenie odlesňovania s globálnym otepľovaním a uvedomovať si aké malé rozdiely v úrovni odlesňovania môžu spôsobovať zásadné rozdiely na jej dopad na globálne otepľovanie z hľadiska časového rámcu.
Kód modelu
Reference
[1] al., J. S. (16. 3 1990). www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322. Načteno z science.org: https://www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322
[2] Dominguez, D., Barriuso Pastor, J., Pantoja-Díaz, O., & González-Rodríguez, M. (2023). www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152. Načteno z www.mdpi.com: https://www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152
[3] Global forest watch. (2024). www.globalforestwatch.org/. Načteno z www.globalforestwatch.org: https://www.globalforestwatch.org/
[4] William E Magnusson, O. P. (1999). www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0378112798004186. doi:https://doi.org/10.1016/S0378-1127(98)00418-6
