Difference between revisions of "Fuzzy logic/cs"

From Simulace.info
Jump to: navigation, search
m
m
Line 1: Line 1:
 
{{DISPLAYTITLE:Fuzzy logika v agentním rozhodování}}
 
{{DISPLAYTITLE:Fuzzy logika v agentním rozhodování}}
  
'''Fuzzy Logika''' vznikla v kontexte teórie <i>Fuzzy množín</i>, ktorú prvý krát predstavil '''L. A. Zadeh''' v roku 1965. <i>Fuzzy množina</i> priradí stupeň členstva <i>(typicky skutočné číslo z intervalu [0,1])</i> elementom vesmíru, pričom fuzzy logika vzniká až priradením stupňov pravdy k týmto vesmírnym elementom. Vzťahuje sa na rodinu viachodnotových logík <ref name="many-valued_logic">Gottwald, Siegfried, "Many-Valued Logic", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Winter 2017 Edition), Edward N. Zalta (ed.), Dostupné z : https://plato.stanford.edu/archives/win2017/entries/logic-manyvalued/</ref>, takže je určená na modelovanie logických úvah s neurčitými alebo nepresnými údajmi. Stanovuje, že hodnota pravdy (v tomto prípade pravdivostný stupeň) logicky zloženého návrhu <i>(napr. "Peter je bohatý a Ivan je vysoký.")</i> je určená pravdivosťou jeho komponentov, inak povedané, nepočíta iba s 2 možnými hodnotami pravdy. <ref name="fuzzyBasic"> Cintula, Petr, Fermüller, Christian G. and Noguera, Carles, "Fuzzy Logic", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Fall 2017 Edition), Edward N. Zalta (ed.), Dostupné z : https://plato.stanford.edu/archives/fall2017/entries/logic-fuzzy/</ref>.  
+
'''Fuzzy Logika''' vznikla v kontexte teórie <i>Fuzzy množín</i>, ktorú prvý krát predstavil '''L. A. Zadeh''' v roku 1965. <i>Fuzzy množina</i> priradí stupeň členstva <i>(typicky skutočné číslo z intervalu [0,1])</i> elementom vesmíru, pričom fuzzy logika vzniká až priradením stupňov pravdy k týmto vesmírnym elementom. Vzťahuje sa na rodinu [https://plato.stanford.edu/archives/win2017/entries/logic-manyvalued viachodnotových logík] <ref name="many-valued_logic">Gottwald, Siegfried, "Many-Valued Logic", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Winter 2017 Edition), Edward N. Zalta (ed.)</ref>, takže je určená na modelovanie logických úvah s neurčitými alebo nepresnými údajmi. Stanovuje, že hodnota pravdy (v tomto prípade pravdivostný stupeň) logicky zloženého návrhu <i>(napr. "Peter je bohatý a Ivan je vysoký.")</i> je určená pravdivosťou jeho komponentov, inak povedané, nepočíta iba s 2 možnými hodnotami pravdy. <ref name="fuzzyBasic"> Cintula, Petr, Fermüller, Christian G. and Noguera, Carles, "Fuzzy Logic", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Fall 2017 Edition), Edward N. Zalta (ed.), Dostupné z : https://plato.stanford.edu/archives/fall2017/entries/logic-fuzzy/</ref>.  
  
 
Pri použití Fuzzy logiky na štandardnej škále oboru hodnôt [0,1] potom :
 
Pri použití Fuzzy logiky na štandardnej škále oboru hodnôt [0,1] potom :

Revision as of 09:12, 12 June 2019


Fuzzy Logika vznikla v kontexte teórie Fuzzy množín, ktorú prvý krát predstavil L. A. Zadeh v roku 1965. Fuzzy množina priradí stupeň členstva (typicky skutočné číslo z intervalu [0,1]) elementom vesmíru, pričom fuzzy logika vzniká až priradením stupňov pravdy k týmto vesmírnym elementom. Vzťahuje sa na rodinu viachodnotových logík [1], takže je určená na modelovanie logických úvah s neurčitými alebo nepresnými údajmi. Stanovuje, že hodnota pravdy (v tomto prípade pravdivostný stupeň) logicky zloženého návrhu (napr. "Peter je bohatý a Ivan je vysoký.") je určená pravdivosťou jeho komponentov, inak povedané, nepočíta iba s 2 možnými hodnotami pravdy. [2].

Pri použití Fuzzy logiky na štandardnej škále oboru hodnôt [0,1] potom :

  • "úplná nepravda" je reprezentovaná hraničnou hodnotou 0
  • "úplná pravda" je reprezentovaná hraničnou hodnotou 1
  • "čiastočná pravda" je reprezentovaná všetkými ostatnými hodnotami (nazývané aj stredné stupne pravdy)

Viac o agentoch sa môžete dočítať v tejto samostatnej kapitole. Pre nás bude užitočná najmä podkapitola o Deliberatívnych agentoch a s nimi spojenou teóriou BDI, ktorá tvorí sofistikovaný prístup k architektúre agenta a skladá sa z troch základných pojmov : Beliefs(domnienky), Desires(túžby) a Intentions(zámery). Na základe týchto domnienok, túžob a prianí agent uvažuje o svete a teda o svojom rozhodovaní.

Úvod

Umelá inteligencia v počítačových hrách sa musí vďaka rastúcim požiadavkám hráčov neustále zlepšovať. Inteligentní agenti môžu spolu s fuzzy logikou vylepšiť najdôležitejší prvok hier - interakciu.[3]

Zdroje

  1. Gottwald, Siegfried, "Many-Valued Logic", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Winter 2017 Edition), Edward N. Zalta (ed.)
  2. Cintula, Petr, Fermüller, Christian G. and Noguera, Carles, "Fuzzy Logic", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Fall 2017 Edition), Edward N. Zalta (ed.), Dostupné z : https://plato.stanford.edu/archives/fall2017/entries/logic-fuzzy/
  3. Li, Yifan & Musilek, Petr & Wyard-Scott, L. (2004).Fuzzy logic in agent-based game design. 734 - 739 Vol.2. 10.1109/NAFIPS.2004.1337393. Dostupné z : https://www.researchgate.net/publication/4092875_Fuzzy_logic_in_agent-based_game_design