Liuv00 at 21:46, 12 June 2023

2023-06-12T21:46:57Z

Liuv00 at 21:39, 12 June 2023

2023-06-12T21:39:08Z

Liuv00: Created page with "Existuje hodně různých nástrojů, jež se využívají během informačních válek, ale jeden z nejstarších a nejefektivnějších je bodová injekce dezinformací v ko..."

2023-06-12T20:05:07Z

Created page with "Existuje hodně různých nástrojů, jež se využívají během informačních válek, ale jeden z nejstarších a nejefektivnějších je bodová injekce dezinformací v ko..."

New page

Existuje hodně různých nástrojů, jež se využívají během informačních válek, ale jeden z nejstarších a nejefektivnějších je bodová injekce dezinformací v konkrétní skupinu. Na zkoumání tohoto nástroje je zaměřená má simulace. Předpokládá se že nepřítel zvolil jako cíl malou a pevně propojenou skupinu uživatelů (například, internet-forum). Musíme být připravený, a proto se pokusíme zjistit, jaká minimální konfigurace je dostatečná pro minimalizaci šíření dezinformací.

=Definice problému=
Dezinformace jsou falešné nebo zavádějící informace, které jsou šířeny, často s úmyslem ovlivnit veřejné mínění nebo skryt politickou pravdu. Problém dezinformace je zvlášť palčivý v dnešní digitální éře, kdy je velké množství informací a dezinformací sdíleno online přes sociální média a jiné platformy.

Šíření dezinformací má vážné důsledky. Dezinformace mohou narušovat demokratické procesy, šířit nenávist a konflikty a narušovat veřejné zdraví. Například dezinformace o COVID-19 vedly k závažným zdravotním rizikům a zmatení ve veřejnosti. Můžou být využité pro podporu strategií velkých byznysů a států.

V kontextu tohoto problému je cílem mé simulace zkoumat, jak se dezinformace šíří v sociální síti, a jak mohou administrátoři (AI a lidé) rozpoznat a odstraňovat tyto dezinformace. Mým cílem je lépe pochopit, jak dezinformace ovlivňují jednotlivé uživatele a jak konfigurace administrátorů může pomoct minimalizovat rozsah šíření dezinformací.

=Metóda=
K řešení tohoto problému používám agent-based modelování v NetLogo. Tento přístup mi umožňuje simulovat chování jednotlivých agentů a sledovat, jak se dezinformace šíří v sociální síti.

=Model=

[[File:Model111.png|center|400px]][[File:Příklad.jpg]]

== Agenti a premenné ==
==='''Ľady'''===
Ľady sú v tomto modeli agenty, reprezentované ako polárna čiapka (polar cap), ktoré pomaly v dôsledku pôdobenia okolných vplyvov v klimatických podmienkach menia svoje skupenstvo z pevného (ľad) na kvapalné (voda). Samotné ľady nadobúdajú stanovenú výšku a šírku, ktoré je možné regulovať a tým ovplyvňovať štádium pokročilosti globálneho otepľovania. U týchto agentov je sledované:
* Odkryté strany:
Ľady môžu mať podľa svojej polohy, veľkosti a orientácie odkryté svoje strany/hrany. Na základe odkrytosti strán sa odvíja ďalší postup, pôsobenie a teplota ľadu.
* Teplota:
Každý ľad ako agent má svoju vlastnú celkovú teplotu.
* Okolie:
U každého agenta je sledované jeho okolie. Na základe odkrytých/zakrytých strán je stanovené množstvo a poloha okolitých agentov a ich následné interakcie.

==='''Uvažované premenné'''===
Funkcie agentov a vlastnosti sú definované následovnými procedúrami:
* Orientácia:
Ak je agent v kvapalnom skupenstve a nachádza sa vedľa agenta v skupenstve pevnom (ľad), tak sa zmení jeho skupenstvo na pevné (zmrzne voda) ak nie, tak agent pláve/zostane bez špecifickej orientácie.
* Ochladzovanie/otepľovanie:
Nastaví teplotu agenta na teplotu všetkých susedných agentov, so zohľadnením podielu vplyvu koncentrácie skleníkového plynu na teplotu okolia a tým vplyv na odhalené strany ľadových agentov a výškou krýh.
* Zmena skupenstva:
Procedúra pre priradenie farby agentom, tvorba indexu v rozsahu 1 až 8 pre všetky farby úrovne agentov v procese topenia. Biela až všetky úrovne modrej predstavujú pevné skupenstvo, s rozdielnymi teplotami ľadu v závislosti na farbe. Čím tmavšie modrá, tým chladnejšie (viď index hist.). Farba cyan následne predstavuje kvapalné skupensvo vo vlastnom teplotnom rozsahu.
* Počet roztopených agentov

== Prostredie ==

[[File:Par.png|center|]]

==='''Základné nastavenie'''===
Pre základné nastavenie sú použité tieto parametre:
*Koncentrácia skleníkových plynov:
Uvažujeme priemernú globálnu atmosférickú koncentráciu skleníkového plynu oxidu uhličitého sledovanú zo satelitov, v jednotkách parts per 10 million v období od 2003 do 2022. Informácia prevzatá z datasetu poskytnutého climate.copernicus.eu. Predvolene je úroveň koncentrácie zvolená na súčasný priemer medzi mesiacmi jún-december pre arktické oblasti (408ppm = 40ppm*10^-1).

[[File:F3.png|center|600px]]

*Počiatočná teplota ľadu, rozmery:
V závislosti na geografii a úrovne pokročilosti globálneho otepľovania je regulovaná teplota ľadovcov a ľadových krýh (Ice Sheets) v Arktických oblastiach, podľa štúdie skúmajúcej štrukturálne vlastnosti ľadovcov. Táto štúdia rovnako kategorizuje ľadovce a ľadové kryhy na základe hĺbky a šírky, čo je možné rovnako regulovať v modeli. Podľa rovnakej štúdie je ponorené ľadové jadro teplotne na rozmedzí -15 až -20 stupňov celzia, a preto uvažujme teplotu -20 stupňov celzia a rozmer ľadov s výškou 35m a šírkou 91m, čím podľa spomínanej štúdie spadajú do strednej veľkosti. <ref name = fifth> WADHAMS, Peter <i> Iceberg - Antarctic Circumpolar Current, Coriolis Force, and Ice-Rafted Debris </i> Britannica https://www.britannica.com/science/iceberg/Iceberg-structure </ref>

*Teplota topenia:
Pohybujeme sa v rozmedzí fyzikálnych zákonov, a preto bola teplota topenia ľadu ponechaná na hodnote vedeckého konsenzu, a teda 0 stupňoch celzia.

*Tvar a výsledky:
Pre resemblenciu polárnej čiapky vyobrazuje model kruh, no je možné toto upraviť spínačom, ako aj výsledky v histograme.

=Výsledky=
Použitím spomínaných počiatočných parametrov dostávame jednoznačné výsledky, nad ktorými bude v nasledujúcej časti vedená diskusia
== Premenné ==
==='''Vývoj priemernej teploty ľadovcov počas priebehu simulácie'''===
Funkcia vývoja priemernej teploty ľadovcov so zvolenými parametrami má logaritmický postup, kedy sa od počiatočnej teploty ľadovcov v dôsledku topenia táto priemerná teplota postupne zvyšuje. Najrýchlejšie sa teplota zvyšuje v prvých 100 mesiacoch (uvažovaná jednotka času na základe hodnôt spomínanej štúdie pojednávajúcej o vývoji hladiny mora v prienehu času <ref name = third> <i> Contribution of Antarctica to past and future sea-level rise. </i> Nature, 2016-03-31, roč. 531, čís. 7596, s. 591–597, ISSN 0028-0836. DOI: https://dx.doi.org/10.1038%2Fnature17145. </ref>). S uvažoavanými parametrami dôjde k roztopeniu všetkých ľadov v Arktickej oblasti za dobu 1191 mesiacov.

[[File:ait.png|center|]]

==='''Počet roztopených krýh'''===
Pri stanovených rozmeroch ľadovcov je počet uvažovaných krých 5060. Počet roztopených krýh nám zobrazuje vývoj postupu topenia krýh v čase. Okrem počiatku simulácie môžeme hovoriť o lineárnom raste roztopených krýh v priebehu spomínaných 1191 mesiacov do úplného roztopenia všetkých ľadov.

[[File:Np.png|center|]]

==='''Počet ľadov v závislosti na ich teplote počas topenia'''===
Histogram vyobrazuje farby stĺpcov korešpondujúce s farbami agentov a indexom teplôt v samotnom modeli a ich četnosť v priebehu simulácie. V dôsledku topenia sa mení dominantný stĺpec s rozmedzím teplôt -17 až -20 stupňov a klesá jeho trend v prospech teplejších ľadovcov, až sa trend vodných (roztopených) agentov zvyšuje s teplotným rozmedzím od 0 stupňov. Do 0 stupňov sa jednalo o skupenstvo pevné, od 0 o kvapalinu.

[[File:Hist.png|center|]]

=Záver=
V simulácii autor splnil svoj cieľ, ktorým bolo vytvoriť model podložený reálnymi dátami pre simuláciu priebehu roztápania ľadovej čiapky v dôsledku globálneho otepľovania. Pre zachovanie čo najvyššej vernosti realite, autor v modeli uvažuje detaily ako orientáciu ľadovcov a ich styku s ďalšími ľadovcami so zohľadnením ich teplôt a teplotnej výmeny. So stúpajúcou teplotou ľadovcov dochádza ich postupnému topeniu a zmene skupenstva na kvapalné. Autor dokonca uvažuje v modeli aj počty odkrytých strán ľadovcov, na ktoré majú susedné ľady vplyv. Autor simuluje (ak zvažujeme predvolené hodnoty parametrov) v rozmedzí roku 2023 až roku 2123, kedy očakáva z výsledku simulácie úplné roztopenie ľadov v Arktických oblastiach. Táto skutočnosť by mala devastačné následky, a preto autor simulácie odporúča zvážiť výsledky modelu v kontexte green politík a zaviesť adekvátne metriky pre mitigáciu rizík. Počas tvorby simulácie sa autor stretol s prekážkami vo forme nedostupnosti potrebných dát a komplexnosti predstavovanej simulácie. V budúcnosti autor odporúča na model nadviazať modelom pre pevninské ľadovce na Južnom póle, prípadne rozšíriť súčasný model o ďalšie premenné a parametre. Práca v plnej miere splnila svoj cieľ a náležitosti kurzu na daný typ projektu.

=Kód=
[[Media:Semv5.nlogo]]

=Zdroje=

@@ Line 73: / Line 73: @@
 =Záver=
 Splnil jsem postavený cíl: pochopil jsem líp jak se šíří dezinformace na sociálních sítích a našel jsem optimální konfiguraci U, A, i Z pro čelení podobným způsobům ovlivnění mínění.
 =Kód=

Sireni dezinformace - Revision history

Liuv00 at 21:46, 12 June 2023

Liuv00 at 21:39, 12 June 2023

Liuv00: Created page with "Existuje hodně různých nástrojů, jež se využívají během informačních válek, ale jeden z nejstarších a nejefektivnějších je bodová injekce dezinformací v ko..."