Odlesnovanie Amazonie - Revision history

Drgv00 at 09:44, 11 June 2024

2024-06-11T09:44:20Z

Drgv00 at 09:42, 11 June 2024

2024-06-11T09:42:42Z

Drgv00: /* Reference */

2024-06-11T09:39:11Z

‎Reference

Drgv00: /* Reference */

2024-06-11T09:37:52Z

‎Reference

Drgv00 at 09:33, 11 June 2024

2024-06-11T09:33:42Z

Drgv00 at 09:32, 11 June 2024

2024-06-11T09:32:11Z

Drgv00: /* Model */

2024-06-11T09:27:49Z

‎Model

Drgv00: /* Zdroje */

2024-06-11T09:22:38Z

‎Zdroje

Drgv00 at 09:22, 11 June 2024

2024-06-11T09:22:14Z

Drgv00: Created page with "''Táto stránka bola vypracovaná za účelom popisu simulácie odlesňovania v Amazónií'' '''Názov simulácie: ''' Odlesňovanie Amazónie '''Predmet:''' 4IT495 Simulac..."

2024-06-11T09:19:21Z

Created page with "''Táto stránka bola vypracovaná za účelom popisu simulácie odlesňovania v Amazónií'' '''Názov simulácie: ''' Odlesňovanie Amazónie '''Predmet:''' 4IT495 Simulac..."

New page

''Táto stránka bola vypracovaná za účelom popisu simulácie odlesňovania v Amazónií''

'''Názov simulácie: ''' Odlesňovanie Amazónie

'''Predmet:''' 4IT495 Simulace systémů

'''Semester:''' LS 2023/2024

'''Autor:''' Veronika Drgová, drgv00 (vše username), Drgv00 (simulace.info username)

'''Modelovací nástroj:''' NetLogo

=Definícia problému=
Simulácia odlesňovania v Amazónii rieši problematiku ťažby lesa v týchto oblastiach, ktorá je kritická pre ochranu biodiverzity, zmiernenie klimatických zmien, udržanie ekosystémových služieb a podporu trvalo udržateľného rozvoja. Odlesňovanie má vážne negatívne dôsledky na zvieratá a teplotu, čo môže mať ďalekosiahle ekologické a sociálne dopady. Z tohto dôvodu je potrebné zamerať sa na ochranu a obnovu amazonských lesov prostredníctvom efektívnych politík, trvalo udržateľného hospodárenia a zvýšenia povedomia verejnosti o dôležitosti týchto ekosystémov.

=Cieľ=
Na základe tejto problematiky som si zvolila práve simuláciu, ktorá predstavuje vzťah medzi úrovňou ťažby lesa a jej vplyv na zvieratá či teplotu v oblasti a predstavuje rôzne scenáre, ktoré sa môžu v budúcnosti odohrať na základe doteraz zistených poznatkov o odlesňovaní.

=Metóda=
Pre rešienie tejto simulácie bolo zvolené modelovanie založené na agentoch, pomocou programu NetLogo. Vďaka tomuto prístupu je možné sledovať interakciu medzi lesom a zvieratami, vrátane jeho vplyvu na teplotu a taktiež sledovať regeneráciu pôdy. Alternatívne techniky, ako sú matematické modely alebo laboratórne experimenty, by neboli schopné tak ľahko zohľadniť túto zložitú interakciu a variabilitu v prírodnom prostredí.

=Model=
Model simuluje pokrytie Amazónie lesnou pôdou ako aj jej pomer odlesňovania, regenerácie a premenu na úrodnú pôdu v čase v rôznych intenzitách. A taktiež prežitie zvierat žijúcich v Amazonskom pralese na základe 2 kľúčových faktorov: teploty a intenzity odlesňovania. Jednotlivé zvieratá sú reprezentované agentom, ktorého zdravie je ovplyvnené podmienkami prostredia. Zvieratá v Amazonskom pralese by neboli schopné prežiť pri priemernej teplote, ktorá by prekročila 40 stupňov a taktiež podľa výpočtu SAR by pri odlesnení 3,94% povrchu zahynulo 1% zvieracej populácie.

Úroveň odlesňovania je reprezentovaná pomocou globálnej premennej, a tak môže byť nastavená užívateľom prostredníctvom posuvníkov, na základe optimizmu scenára, ktorý sa môže udiať. Simulácia skúma možnosť scenárov na prípadných 100 rokov od začiatku odlesňovania (1 tick prezentuje 1 rok), kde priemerné odlesnenie počas jedného roka môže byť v rozmedzí 1 – 4%, ktoré vyplývajú z aktuálnych údajov o priemernom odlesňovaní v Amazónií.

Úroveň obnovy lesa je na základe doposiaľ získaných zdrojov a preštudovaných analýz v priemere odhadovaná na 1,2% ročne, na ktorú sme nastavili aj pre ukážkovú simuláciu.

Úroveň premeny lesa na úrodnú pôdu bola odhadovaná na 0,5% pôdy z odlesnenej pôdy ročne.

Zvyšujúca teplota závysí od miery odlesňovania kde podľa zistených dát je pri priemernom odlesňovaní (cca 2% deforestation-rate), teplota ročne stúpne o 0,5 stupňa celzia.

[[File:interface_start.png]]

''Obrázok 1 – pohľad na celé používateľské rozhranie''

Obrázok 1
- Predstavuje zalesnenú oblasť. Časť, ktorá je zalesnená stromami a prestavuje zdravý prales v Amazónií môže nadobudnúť rôzne stavy:
* Zelená: predstavuje živé stromy
* Hnedá: predstavuje odlesnené stromy
* žltá: predstavuje časti, ktoré boli premenené na úrodnú pôdu
- Na zelenej oblasti sa nachádzajú žijúce zvieratá (zobrazené oranžovou), ktoré môžu obývať len zelené plochy (so zdravým porastom)
- "setup" button predstavuje nastavenie simulácie na začiatok
- "go" button predstavuje 1 krok/tick simulácie, ktorý v našom prevedení znázorňuje 1 rok života v Amazonskom pralese
- "start-simulation" predstavuje 100 krokov/tickov v simulácií, 100 rokov života v Amazonskom pralese
- "deforestation-rate" slider, vďaka ktorému je možné si nastaviť rôzne scenáre na základe priemeru doposiaľ zisteného priebehu odlesňovania v Amazónií od najviac pozitívneho po najpesimistickejší

===Dáta===
Nastavenie zdrojových dát pre simuláciu prebehlo na základe získaných zdrojov z doposiaľ skúmaného odlesňovania v Amazónií.
• 1 ticks prezentuje 1 rok v procese odlesňovania v našej simulácie z Amazónie. (v simulácií krok „GO“)

• 100 tickov (v simulácií prezentuje button „start-simulation“)

• Teplota: sa zvýši o 0,5 °C pri odlesnení 2% z celkovej pôdy [www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322 1]

• Priemerné odlesňovanie v %( nastavenie scenárov): 1% - 4,5% za rok [www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152 2]

• Priemerná obnova lesa v %: 1,2% za rok [www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0378112798004186 3]

• Priemerná premena lesa na úrodnú pôdu: 0,5% (odhadovaná) [https://www.globalforestwatch.org/ 4]

• Priemerné úmrtie zvierat z dôvodu odlesňovania: 3.94% odlesňovania spôsobí 1% straty živočíchov žijúcich v danej oblasti (výpočet SAR) [https://www.nature.com/articles/srep01334 5]

===Výsledky===
Zo simulácie vyplýva, že vzťah medzi teplotou a úrovňou odlesňovania je veľmi blízky a tieto konštanti sa navzájom neustále ovplyvňujú ako aj samotné obývanie oblasti zvieratami.

[[File:deforestation_1_a.png]] [[File:deforestation_1_b.png]]

Pri najnižšom možnom priemernom odlesňovaní (1% ročne) by trvalo 43 rokov, kým by vymreli všetky zvieratá v danej oblasti a teplota by pri takomto odlesňovaní za 100 rokov dosiahla v priemere 29 °C a zo zalesnenej oblasti by zmizlo 40% celkového lesného porastu.

[[File:deforestation_2_a.png]] [[File:deforestation_2_b.png]]

Pri vyššej úrovni odlesňovania 2% ročne, by vymreli všetky zvieratá v oblasti už po 35 rokoch a po sto rokoch takého odlesňovania by bola priemerná teplota na konci takéhoto obdobia v priemere 33 °C a z celkového lesného porastu by zmizlo viac než 60%.

[[File:deforestation_3_a.png]] [[File:deforestation_3_b.png]]

Pri najvyššej miere odlesňovania by už v priebehu 9 rokov zahynula alebo by bola z oblasti vyhnaná viac než polovica živočíchova po 24 rokoch by už v danej oblasti neprežil žiaden živočích. Teplota by sa po 100 rokoch zvýšila na 38 °C a zmizlo by 80% pralesu.

===Záver===
Simulácia podčiarkuje vážny vplyv odlesňovania na ekosystém amazonského dažďového pralesa a zdôrazňuje naliehavú potrebu účinných stratégií ochrany. Odlesňovanie vedie k výraznému zvýšeniu teploty a strate biodiverzity, čo ohrozuje prežitie zvierat a celkové zdravie ekosystému. Postupy a politiky udržateľného riadenia sú rozhodujúce pre zmiernenie týchto účinkov a zachovanie amazonského dažďového pralesa pre budúce generácie.

Simulácia avšak nezohľadňuje všetky možné faktory, ktoré vplývajú na samotné odlesňovanie ako napríklad zmeny počasia či požiare a tak by bolo možné v danej problematiku preskúmať hlbšie súvislosti medzi jednotlivými vplyvmi na dané odlesňovanie v oblasti. Avšak je zrejmé , že jeden z hlavných faktorov spôsobujúci danú problematiku je práve ľudský faktor a tak je dôležité upozorňovať na toto úzke prepojenie odlesňovania s globálnym otepľovaním a uvedomovať si aké malé rozdiely v úrovni odlesňovania môžu spôsobovať zásadné rozdiely na jej dopad na globálne otepľovanie z hľadiska časového rámcu.

=Kód modelu=
[[Media:amazonie_drgv00.nlogo]]

=Zdroje=
<references/>

@@ Line 95: / Line 95: @@
 =Reference=
-. al., J. S. (16. 3 1990). www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322. Načteno z science.org: https://www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322
+[1] al., J. S. (16. 3 1990). www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322. Načteno z science.org: https://www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322
-. Dominguez, D., Barriuso Pastor, J., Pantoja-Díaz, O., & González-Rodríguez, M. (2023). www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152. Načteno z www.mdpi.com: https://www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152
+[2] Dominguez, D., Barriuso Pastor, J., Pantoja-Díaz, O., & González-Rodríguez, M. (2023). www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152. Načteno z www.mdpi.com: https://www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152
-. Global forest watch. (2024). www.globalforestwatch.org/. Načteno z www.globalforestwatch.org: https://www.globalforestwatch.org/
+[3] Global forest watch. (2024). www.globalforestwatch.org/. Načteno z www.globalforestwatch.org: https://www.globalforestwatch.org/
-. William E Magnusson, O. P. (1999). www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0378112798004186. doi:https://doi.org/10.1016/S0378-1127(98)00418-6
+[4] William E Magnusson, O. P. (1999). www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0378112798004186. doi:https://doi.org/10.1016/S0378-1127(98)00418-6

← Older revision		Revision as of 09:39, 11 June 2024
Line 94:		Line 94:

	=Reference=		=Reference=
		+
		+	1. al., J. S. (16. 3 1990). www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322. Načteno z science.org: https://www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322
		+
		+	2. Dominguez, D., Barriuso Pastor, J., Pantoja-Díaz, O., & González-Rodríguez, M. (2023). www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152. Načteno z www.mdpi.com: https://www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152
		+
		+	3. Global forest watch. (2024). www.globalforestwatch.org/. Načteno z www.globalforestwatch.org: https://www.globalforestwatch.org/
		+
		+	4. William E Magnusson, O. P. (1999). www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0378112798004186. doi:https://doi.org/10.1016/S0378-1127(98)00418-6

← Older revision		Revision as of 09:37, 11 June 2024
Line 93:		Line 93:
	[[File:amazonie_drgv00.nlogo]]		[[File:amazonie_drgv00.nlogo]]

−	=~~Zdroje~~=	+	=Reference=
−	~~1. al., J. S. (16. 3 1990). www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322. Načteno z science.org: https://www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322~~
−
−	~~2. Dominguez, D., Barriuso Pastor, J., Pantoja-Díaz, O., & González-Rodríguez, M. (2023). www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152. Načteno z www.mdpi.com: https://www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152~~
−
−	~~3. Global forest watch. (2024). www.globalforestwatch.org/. Načteno z www.globalforestwatch.org: https://www.globalforestwatch.org/~~
−
−	~~4. William E Magnusson, O. P. (1999). www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0378112798004186. doi:https://doi.org/10.1016/S0378-1127(98)00418-6~~

@@ Line 90: / Line 90: @@
 =Zdroje=
 . al., J. S. (16. 3 1990). www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322. Načteno z science.org: https://www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322
 . Dominguez, D., Barriuso Pastor, J., Pantoja-Díaz, O., & González-Rodríguez, M. (2023). www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152. Načteno z www.mdpi.com: https://www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152
 . Global forest watch. (2024). www.globalforestwatch.org/. Načteno z www.globalforestwatch.org: https://www.globalforestwatch.org/
 . William E Magnusson, O. P. (1999). www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0378112798004186. doi:https://doi.org/10.1016/S0378-1127(98)00418-6

@@ Line 7: / Line 7: @@
 '''Semester:''' LS 2023/2024
-'''Autor:''' Veronika Drgová, drgv00 (vše username), Drgv00 (simulace.info username)
+'''Autor:''' Veronika Drgová, drgv00
 '''Modelovací nástroj:''' NetLogo
@@ Line 63: / Line 63: @@
-===Výsledky===
+=Výsledky=
 Zo simulácie vyplýva, že vzťah medzi teplotou a úrovňou odlesňovania je veľmi blízky a tieto konštanty sa navzájom neustále ovplyvňujú ako aj samotné obývanie oblasti zvieratami.
@@ Line 85: / Line 85: @@
-===Záver===
+=Záver=
 Simulácia podčiarkuje vážny vplyv odlesňovania na ekosystém amazonského dažďového pralesa a zdôrazňuje naliehavú potrebu účinných stratégií ochrany. Odlesňovanie vedie k výraznému zvýšeniu teploty a strate biodiverzity, čo ohrozuje prežitie zvierat a celkové zdravie ekosystému. Postupy a politiky udržateľného riadenia sú rozhodujúce pre zmiernenie týchto účinkov a zachovanie amazonského dažďového pralesa pre budúce generácie.

@@ Line 91: / Line 91: @@
 =Kód modelu=
-[[Media:amazonie_drgv00.nlogo]]
+[[File:amazonie_drgv00.nlogo]]
 =Zdroje=

@@ Line 67: / Line 67: @@
 [[File:deforestation_1_a.png]] [[File:deforestation_1_b.png]]
 Pri najnižšom možnom priemernom odlesňovaní (1% ročne) by trvalo 43 rokov, kým by vymreli všetky zvieratá v danej oblasti a teplota by pri takomto odlesňovaní za 100 rokov dosiahla v priemere 29 °C a zo zalesnenej oblasti by zmizlo 40% celkového lesného porastu.
 [[File:deforestation_2_a.png]] [[File:deforestation_2_b.png]]
 Pri vyššej úrovni odlesňovania 2% ročne, by vymreli všetky zvieratá v oblasti už po 35 rokoch a po sto rokoch takého odlesňovania by bola priemerná teplota na konci takéhoto obdobia v priemere 33 °C a z celkového lesného porastu by zmizlo viac než 60%.
 [[File:deforestation_3_a.png]] [[File:deforestation_3_b.png]]
 Pri najvyššej miere odlesňovania by už v priebehu 9 rokov zahynula alebo by bola z oblasti vyhnaná viac než polovica živočíchova po 24 rokoch by už v danej oblasti neprežil žiaden živočích. Teplota by sa po 100 rokoch zvýšila na 38 °C a zmizlo by 80% pralesu.

@@ Line 31: / Line 31: @@
 Zvyšujúca teplota závysí od miery odlesňovania kde podľa zistených dát je pri priemernom odlesňovaní (cca 2% deforestation-rate), teplota ročne stúpne o 0,5 stupňa celzia.
-[[File:interface_start.png]]
+[[File:interaface_start.png]]
 ''Obrázok 1 – pohľad na celé používateľské rozhranie''
@@ Line 82: / Line 82: @@
 Simulácia podčiarkuje vážny vplyv odlesňovania na ekosystém amazonského dažďového pralesa a zdôrazňuje naliehavú potrebu účinných stratégií ochrany. Odlesňovanie vedie k výraznému zvýšeniu teploty a strate biodiverzity, čo ohrozuje prežitie zvierat a celkové zdravie ekosystému. Postupy a politiky udržateľného riadenia sú rozhodujúce pre zmiernenie týchto účinkov a zachovanie amazonského dažďového pralesa pre budúce generácie.
 Simulácia avšak nezohľadňuje všetky možné faktory, ktoré vplývajú na samotné odlesňovanie ako napríklad zmeny počasia či požiare a tak by bolo možné v danej problematiku preskúmať hlbšie súvislosti medzi jednotlivými vplyvmi na dané odlesňovanie v oblasti. Avšak je zrejmé , že jeden z hlavných faktorov spôsobujúci danú problematiku je práve ľudský faktor a tak je dôležité upozorňovať na toto úzke prepojenie odlesňovania s globálnym otepľovaním a uvedomovať si aké malé rozdiely v úrovni odlesňovania môžu spôsobovať zásadné rozdiely na jej dopad na globálne otepľovanie z hľadiska časového rámcu.
 =Kód modelu=

@@ Line 52: / Line 52: @@
 •	100 tickov (v simulácií prezentuje button „start-simulation“)
-•	Teplota: sa zvýši o 0,5 °C pri odlesnení 2% z celkovej pôdy  [www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322 1]
+•	Teplota: sa zvýši o 0,5 °C pri odlesnení 2% z celkovej pôdy  [https://www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322 1]
-•	Priemerné odlesňovanie v %( nastavenie scenárov): 1% - 4,5% za rok [www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152 2]
+•	Priemerné odlesňovanie v %( nastavenie scenárov): 1% - 4,5% za rok [https://www.mdpi.com/2071-1050/15/20/15152 2]
-•	Priemerná obnova lesa v %: 1,2% za rok [www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0378112798004186 3]
+•	Priemerná obnova lesa v %: 1,2% za rok [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0378112798004186 3]
 •	Priemerná premena lesa na úrodnú pôdu: 0,5% (odhadovaná) [https://www.globalforestwatch.org/ 4]
@@ Line 64: / Line 64: @@
 ===Výsledky===
-Zo simulácie vyplýva, že vzťah medzi teplotou a úrovňou odlesňovania je veľmi blízky a tieto konštanti sa navzájom neustále ovplyvňujú ako aj samotné obývanie oblasti zvieratami.
+Zo simulácie vyplýva, že vzťah medzi teplotou a úrovňou odlesňovania je veľmi blízky a tieto konštanty sa navzájom neustále ovplyvňujú ako aj samotné obývanie oblasti zvieratami.
 [[File:deforestation_1_a.png]] [[File:deforestation_1_b.png]]
@@ Line 89: / Line 89: @@
 =Zdroje=
-<references/>
+. al., J. S. (16. 3 1990). www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322. Načteno z science.org: https://www.science.org/doi/10.1126/science.247.4948.1322